TUTORIAL.sk 45.6 KB
Newer Older
Pavel Janík's avatar
Pavel Janík committed
1
Ttorial k Emacsu. Podmienky pozri na konci.
2 3
Do etiny preloil Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>, do sloveniny Miroslav
Vako <zemiak@zoznam.sk>.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
4 5 6 7

Mte pred sebou ttorial k Emacsu.

Prkazy Emacsu veobecne vyuvaj klvesu CONTROL (obas oznaovan ako CTRL
8 9
alebo CTL) alebo klvesu META (obas oznaovan EDIT alebo ALT).  Aby sme tieto
nzvy nemuseli stle psa v plnom znen, budeme pouva nasledujce skratky:
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
10 11 12 13 14 15 16 17
 C-<chr>  znamen podra klvesu CONTROL a stlai znak <chr>.
          Teda C-f znamen: podrte klvesu CONTROL a stlate f.
 M-<chr>  znamen podra klvesu META, EDIT alebo ALT a stlai <chr>.
          Ak nemte iadnu z klves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho
          stlate a pustite klvesu ESC a potom <chr>.  Klvesu ESC budeme
          oznaova <ESC>.

Dleit poznmka: prcu s Emacsom ukonte stlaenm C-x C-c (dva znaky).
18
Znaky ">>" na avom okraji oznauj miesta, kde si mte vyska prkaz. Napr.:
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
19
<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
20
[Prostredn as obrazovky je przdna zmerne. Text pokrauje niie.]
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
21 22 23 24 25 26 27 28 29
>>  Teraz stlate C-v (view next screen) pre posun na aliu obrazovku.
        (Smelo do toho, spravte to pridranm klvesy control a stlaenm v.)
	Od tejto chvle by ste toto mali robi ak dotate zobrazen
        obrazovku.

Vimnite si, e pri posuve obrazoviek vdy zostvaj zobrazen dva riadky
z predchdzajcej obrazovky; to poskytuje urit nvznos pri postupnom
tan textu.

30
Prv vec, ktor potrebujete vedie je, ako sa v texte pohybova
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43
z jednho miesta na druh.  U viete, ako sa posun o jednu obrazovku
vpred, pomocou C-v.  Na prechod o obrazovku sp pouite M-v
(podrte klvesu META a stlate v alebo stlate <ESC>v ak
nemte klvesy META, EDIT ani ALT).

>>  Skste stlai M-v a potom C-v, niekoko krt to zopakujte.


* ZHRNUTIE
----------

Na prezeranie obrazovkovch strnok s uiton nasledujce prkazy:

44
	C-v	Posuv o obrazovku vpred
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
45 46 47
	M-v	Posuv o obrazovku sp
	C-l	Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie celho textu,
                pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky.
48
                (Ide o Control-L a nie Control-1.)
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
49 50 51 52 53

>> Njdite kurzor a zapamtajte si, ak je okolo neho text.
   Potom stlate C-l.
   Njdite kurzor znovu a vimnite si, e je okolo neho ten ist text.

54 55
Na pohyb po celch obrazovkch mete tie poui klvesy PageUp a PageDown,
ak ich V terminl m, ale pre pohyb s efektvnejie klvesy C-v a M-v.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67

* ZKLADN OVLDANIE KURZORU
----------------------------

Pohyb medzi obrazovkami je uiton, ale ako sa premiestnime na konkrtne
miesto v texte na obrazovke?

Je to mon dosiahnu niekokmi spsobmi.  Najzkladnejm spsobom je
pouitie prkazov C-p, C-b, C-f a C-n.  Kad z tchto prkazov presunie
kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo stpec v danom smere.
Tu je tabuka znzorujca smer posunu kurzoru vyvolan tmito tyrmi
prkazmi:
68

Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 143 144 145 146 147 148 149 150 151 152 153 154 155 156 157 158 159 160 161 162 163 164 165 166 167 168 169 170 171 172 173 174 175 176 177 178 179 180 181 182 183 184 185 186 187 188 189 190 191 192 193 194 195 196 197 198 199 200 201 202
			Predchdzajci riadok, C-p
				  :
				  :
      Dozadu, C-b .... Momentlna pozcia kurzoru .... Dopredu, C-f
				  :
				  :
			 Nasledujci riadok, C-n

>> Presute kurzor na prostredn riadok tohto diagramu pomocou
   C-n alebo C-p.  Potom stlate C-l, aby ste na obrazovke videli cel
   diagram vycentrovan.

Pravdepodobne si tieto prkazy ahko zapamtte poda zaiatonch psmen
anglickch nzvov: P ako previous (predchdzajci), N ako next (nasledujci),
B ako backward (sp), F ako forward (vpred).  S to zkladn prkazy pre
pohyb kurzoru a budete ich pouva stle, take by bolo vemi vhodn, keby
ste sa ich teraz nauili.

>> Stlate niekoko krt C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok.

>> Posute kurzor dovntra riadku pomocou niekokch C-f a potom hore
   stlaenm C-p.  Pozorujte, o C-p rob, ke je kurzor uprostred riadku.

Kad riadok textu kon znakom novho riadku, ktor ho oddeuje od
nasledujceho riadku.  Znakom novho riadku by mal by ukonen aj posledn
riadok sboru (napriek tomu, e to Emacs nevyaduje).

>> Vyskajte C-b na zaiatku riadku.  Kurzor by sa mal presun na koniec
   predchdzajceho riadku, pretoe ho tm presuniete cez znak novho riadku.

C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku djde k presunu na
al riadok.

>> Stlate niekokokrt C-b, take uvidte, kde sa nachdza kurzor.
   Potom stlajte C-f, aby ste sa vrtili na koniec riadku.
   Potom stlate ete raz C-f, aby ste sa presunuli na nasledujci
   riadok.

Ke kurzorom prejdete cez horn alebo doln okraj obrazovky, posunie sa
text za prslunm okrajom na obrazovku.  Tto vlastnos sa nazva
"scrollovanie".  Umouje premiestni kurzor na ubovon miesto v texte,
bez toho, aby kurzor opustil obrazovku.

>> Skste posun kurzor pod doln okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte,
   o sa stane.

Ak je posun po znakoch prli pomal, mete sa pohybova po
slovch.  M-f (Meta-f) rob posun o slovo vpred a M-b rob posun
o slovo sp.

>> Stlate niekoko krt M-f a M-b.

Ak sa kurzor nachdza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec
tohto slova.  Ak sa nachdza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie
kurzor na koniec nasledujceho slova.  M-b pracuje analogicky v opanom
smere.

>> Stlate niekoko krt M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli
   vsledky prkazov M-f a M-b vykonvanch z rznych miest vntri slov
   a medzi nimi.

Vimnite si analgie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na
strane druhej.  Meta znaky s vemi asto vyuvan pre opercie
vzahujce sa na entity definovan jazykom (slov, vety, odstavce),
naopak Control znaky pracuj na zkladnch prvkoch nezvislch na tom,
o prve editujete (znaky, riadky, a pod.).

Tto analgia plat tie pre riadky a vety: C-a a C-e vykonva presun
na zaiatok a koniec riadku, M-a a M-e vykonva presun na zaiatok a koniec
vety.

>> Skste niekoko krt C-a a potom niekoko krt C-e.
   Skste niekoko krt M-a a potom niekoko krt M-e.

Vimnite si, e opakovan C-a nerob ni, ale opakovan M-a vdy
vykon presun na aliu vetu.  Princpu analgie to sce prli
nezodpoved, ale napriek tomu je toto chovanie mon povaova za prirodzen.

Pozcia kurzoru v texte sa tie nazva "bod" ("point").  Aby sme to
parafrzovali, kurzor je vidie na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnen
v texte.

Tu je prehad jednoduchch operci pre pohyb kurzoru vrtane prkazov pre
pohyb medzi slovami a vetami:

	C-f	Presun o znak vpred
	C-b	Presun o znak sp

	M-f	Presun o slovo vpred
	M-b	Presun o slovo sp

	C-n	Presun na nasledujci riadok
	C-p	Presun na predchdzajci riadok

	C-a	Presun na zaiatok riadku
	C-e	Presun na koniec riadku

	M-a	Presun sp na zaiatok vety
	M-e	Presun vpred na koniec vety

>> Vyskajte si teraz niekoko krt vetky tieto prkazy kvli cviku.
   S to najpouvanejie prkazy.

alie dva dleit prkazy pre pohyb kurzoru s M-< (Meta menie-ako),
ktor vykon presun na zaiatok celho textu, a M-> (Meta v-ako),
ktor vykon presun na koniec celho textu.

Na vine terminlov je "<" nad iarkou, take pre vyvolanie tohto znaku
muste poui klvesu Shift.  Na tchto terminloch je teda nutn poui
klvesu Shift aj v prpade prkazu M-<; bez klvesy Shift by ste stlaili
M-iarka.

>> Skste teraz M-< pre presun na zaiatok ttorialu.
   Pouite potom opakovane C-v, aby ste sa op vrtili sem.

>> Skste teraz M-> pre presun na koniec ttorialu.
   Pouite potom opakovane M-v, aby ste sa op vrtili sem.

Kurzor mete presva tie pomocou kurzorovch klves (klvesy
so pkami), ak ich V terminl m.  My Vm vak doporuujeme naui sa
C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch dvodov.  Za prv, tieto klvesy funguj
na vetkch typoch terminlov.  Za druh, akonhle raz zskate cvik
v pouvan Emacsu, zistte, e pouvnie tchto CTRL znakov je
rchlejie ako pouvanie kurzorovch klves (pretoe nemuste presva
ruku z psacej pozcie).  Za tretie, ak si zvyknete pouva tieto CTRL-znak
prkazy, ahko sa naute pouva in pokroil prkazy pre pohyb
kurzoru.

Vina prkazov Emacsu akceptuje numerick argument; ten pre vinu
prkazov sli ako opakova.  Poet opakovan prkazu zadte
prostrednctvom stlaenia C-u nasledovanho stlaenm prslunch slic pred
vyvolanm prkazu.  Ak mte META (alebo EDIT i ALT) klvesu, existuje
alternatvna monos zadania numerickho argumentu: pridrte klvesu META
a stlate prslun slice.  Doporuujeme naui sa C-u metdu,
203 204 205
pretoe t funguje na akomkovek terminle.  seln argument sa tie nazva
"prefixov argument", pretoe ho pete ete pred prkazom, na ktor sa
vzahuje.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
206 207 208

Naprklad C-u 8 C-f vykon presun o osem znakov vpred.

209 210 211 212 213 214 215 216 217 218 219
>> Skste poui C-n alebo C-p s numerickm argumentom, na presun kurzoru
   k tomuto riadku s jedinm prkazom.

Vina prkazov pouva numerick argument ako opakova, ale niektor prkazy
ho pouvaj inm spsobom.  Zopr prkazov (ale iaden z tch, ktor ste sa
doteraz nauili) ho pouva ako prznak -- prtomnos selnho argumentu bez
ohadu na jeho hodnotu spsob, e sa prkaz sprva in.

Inm druhom vnimky s C-v a M-v.  Ak dostan numerick argument, posun
obrazovku hore alebo dole o zodpovedajci poet riadkov namiesto obrazoviek.
Naprklad C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
220 221 222 223 224 225 226 227 228 229 230 231 232 233 234 235 236 237 238 239 240 241 242 243 244 245 246 247 248 249 250 251 252 253 254 255 256 257 258 259 260 261 262 263 264 265 266 267 268 269 270

>> Skste teraz stlai C-u 8 C-v.

To by malo posun obrazovku o 8 riadkov hore.  Pokia by ste ju chceli
posun nasp dole, mete da argument prkazu M-v.

Ak pouvate X Windows, mali by ste ma na avej strane emacsovho okna
vysok obdnikov oblas, nazvan scrollbar.  Mete potom text
posva klikanm myou na scrollbar.

>> Skste stlai prostredn tlatko na vrchole zvraznenej oblasti
   vo vntri scrollbaru.  To by malo text posun na pozciu dan tm, ako
   vysoko alebo nzko ste klikli.

>> Skste pri stlaenom prostrednom tlaidle posva myou hore a dole.
   Uvidte, ako sa text posva hore a dole poda toho, ako
   hbete myou.


* KE EMACS NEREAGUJE
---------------------

Ak Emacs prestane reagova na Vae prkazy, mete prebiehajcu
innos bezpene zastavi pomocou C-g.  Pomocou C-g mete zastavi
prkaz, ktorho innos trv prli dlho.

C-g mete poui tie pre odstrnenie numerickho argumentu prkazu,
ktor nechcete dokoni.

>> Stlate C-u 100 pre vytvorenie numerickho argumentu 100 a potom
   stlate C-g.  Teraz stlate C-f.  Kurzor by sa mal posun iba
   o jeden znak, pretoe ste argument zruili prostrednctvom
   C-g.

Ak ste omylom stlaili <ESC>, mete sa ho zbavi pomocou C-g.


* DEAKTIVOVAN PRKAZY
----------------------

Niektor prkazy Emacsu s "deaktivovan" ("disabled"), aby ich
zanajci pouvatelia nemohli vyvola nhodne.

Ak vyvolte niektor z deaktivovanch prkazov, Emacs zobraz hlsenie
oznamujce, ktor prkaz to bol, s otzkou, i chcete tento prkaz
vykona.

Ak naozaj chcete prkaz vyska, stlate medzernk ako odpove
na tto otzku.  Zvyajne, ak nechcete deaktivovan prkaz
vykona, odpovedzte na tto otzku pomocou "n".

Pavel Janík's avatar
Pavel Janík committed
271
>> Stlate C-x C-l (o je deaktivovan prkaz),
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
272 273 274 275 276 277 278 279 280 281 282 283 284 285 286 287
   potom na otzku odpovedzte n.


* OKN
------

Emacs me ma niekoko okien (windows), pritom kad z nich zobrazuje svoj
vlastn text.  Ako viac okien pouva, objasnme neskr.  Teraz chceme
objasni, ako sa zbavi nadbytonch okien a vrti sa do zkladnej
jednookennej editcie.  Je to jednoduch:

	C-x 1	Jedno okno (tj. zruenie vetkch ostatnch okien)

Teda vloenie Control-x nasledovan slicou 1.  C-x 1 rozri okno
obsahujce kurzor cez cel obrazovku.  Zru to vetky ostatn okn.

288
>> Presute kurzor na tento riadok a stlate C-u 0 C-l
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
289 290 291 292 293 294
>> Stlate Control-h k Control-f.
   Pozorujte, ako sa aktulne okno zmen a objav sa nov okno
   kvli zobrazeniu dokumentcie pre prkaz Control-f.

>> Stlate C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokumentciou zmizne.

295 296 297 298 299
Tento prkaz sa odliuje od u nauench prkazov tm, e pozostva z dvoch
znakov.  Zana znakom CONTROL-x.  Exostuje cel sria prkazov zanajcich
na CONTROL-x; vea z nich sa tka okien, sborov, bufferov a svisiacich vec.
Tieto prkazy pozostvaj z dvoch, troch alebo tyroch znakov.

Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
300 301 302 303 304 305 306 307

* VKLADANIE A MAZANIE
---------------------

Ak chcete vloi text, proste ho napte.  Znaky, ktor vidte,
ako A, 7, *, at., s Emacsom chpan ako text a vkladan okamite.
Pre vloenie znaku novho riadku stlate <Return> (klvesu Enter).

308 309 310 311 312
Posledn znak, ktor ste napsali, mete zmaza stlaenm <Delback>.
<Delback> je klvesa na klvesnici -- t ist, ktor normlne pouvate na
zmazanie naposledy napsanho znaku.  Je to zvyajne vek klvesa pr riadkov
nad klvesou <Return>, a je vinou oznaovan ako "Delete", "Del" alebo
"Backspace".
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
313

314 315 316 317 318
Ak je vek klvesa na tom mieste oznaen ako "Backspace", potom je to ona,
ktor budete pouva ako <Delback>.  Me tam by niekde inde ete klvesa
oznaen ako "Delete", ale to nie je <Delback>.

Veobecne, <Delback> mae znak bezprostredne pred momentlnou pozciou kurzoru.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
319 320

>> Vykonajte to teraz -- napte niekoko znakov a potom ich zmate
321
   niekokmi stlaeniami <Delback>.  Nebojte sa zmien v tomto sbore;
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
322 323
   originlny ttorial sa nezmen.  Toto je Vaa osobn kpia.

324 325 326 327
Ke sa riadok textu zv natoko, e presiahne jeden riadok obrazovky, je
zobrazen na viacerch riadkoch obrazovky.  Riadok textu, ktor pokrauje na
alom riadku obrazovky, je indikovan sptnm lomtkom ("\") (alebo, ak
pouvate grafick systm, mal zakriven pka) na pravom okraji obrazovky.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
328 329 330 331

>> Vkladajte text, pokia nedosiahnete pravho okraju, a pokraujte vo
   vkladan. Objav sa Vm pokraovac riadok.

332
>> Pouite <Delback> pre zmazanie textu, pokia se riadok textu op nevojde na
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
333 334 335 336 337 338 339
   jeden riadok obrazovky.  Pokraovac riadok zmizne.

Znak novho riadku mete zmaza ako ktorkovek in znak.  Zmazanie
znaku novho riadku medzi dvoma riadkami spsob ich spojenie do jedinho
riadku.  Ak je vsledn riadok prli dlh na to, aby sa voiel na rku
obrazovky, bude zobrazen pokraovacm riadkom.

340
>> Presute kurzor na zaiatok riadku a stlate <Delback>.  To tento
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
341 342 343 344 345 346 347 348 349 350 351 352 353 354
   riadok spoj s riadkom predchdzajcim.

>> Stlate <Return> pre znovuvloenie zmazanho znaku novho riadku.

Spomete si, e vina prkazov Emacsu me dosta poet opakovan;
vrtane textovch znakov.  Opakovanie textovch znakov ich vlo
niekoko krt.

>>  Vyskajte si to -- stlate C-u 8 * pre vloenie ********.

Teraz u poznte najzkladnejie spsoby, ako nieo v Emacse napsa a ako
opravova chyby.  Mete ale tie maza text po slovch alebo po riadkoch.
Tu je zhrnutie operci pre mazanie textu:

355
	<Delback>     Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
356 357
	C-d   	     Zmazanie znaku nasledujceho za kurzorom

358
	M-<Delback>   Zruenie slova bezprostredne pred kurzorom
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
359 360 361 362 363
	M-d	     Zruenie slova nasledujceho za kurzorom

	C-k	     Zruenie textu od pozcie kurzoru do konca riadku
	M-k	     Zruenie textu do konca aktulnej vety

364 365 366
Vimnite si, e <Delback> a C-d, resp. M-<Delback> a M-d, roziruj paralelu
zaat C-f a M-f (pravda, <Delback> naozaj nie je control znak, ale tm sa
nebudeme trpi).  C-k a M-k s ako C-e a M-e v zmysle vzahu riadkov k vetm.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
367

Pavel Janík's avatar
Pavel Janík committed
368 369 370 371 372
ubovon as buffera mete zrui aj nasledujcim spsobom.  Presute sa
na koniec tejto asti a stlate C-@ alebo C-SPC (ubovon z tchto
kombinci). (SPC znamen medzernk.)  Presute sa na druh koniec tejto
asti a stlate C-w.  Text medzi tmito pozciami bude zruen.

373
>> Presute kurzor na psmeno  na zaiatku predchdzajceho odstavca.
Pavel Janík's avatar
Pavel Janík committed
374 375 376 377 378 379
>> Stlate C-SPC.  Emacs by mal zobrazi v spodnom riadku obrazovky sprvu
   "Mark set".
>> Presute kurzor na psmeno c v slove "koniec" na druhom riadku
   odstavca.
>> Stlate C-w.  Text, ktor zana psmenom L a kon pred psmenom "c"
   bude zruen.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
380 381 382 383 384 385 386 387 388 389 390 391 392 393 394 395 396 397

Uvedomte si, e rozdiel medzi "ruenm" ("killing") a "mazanm"
("deleting") je ten, e "zruen" veci mu by vhoden sp, zatia o
"zmazan" nie.  Veobecne prkazy, ktor mu zmaza vie mnostvo
textu, ukladaj text, zatia o prkazy, ktor ma jedin znak alebo
iba przdne riadky a medzery, mazan text neukladaj.

>> Presute kurzor na zaiatok neprzdneho riadku.
   Potom stlate C-k pre zruenie textu na tomto riadku.
>> Stlate C-k druh krt.  Uvidte, e to zru znak novho riadku, ktor
   je za tmto riadkom.

Vimnite si, e jedno C-k zru obsah riadku a druh C-k zru riadok
samotn a posunie vetky alie riadky hore.  C-k spracovva numerick
argument pecilne: zru zodpovedajci poet riadkov VRTANE ich
obsahu.  To u nie je opakovanie.  C-u 2 C-k zru dva riadky a ich
obsah; dvojit stlaenie C-k by toto obvykle nespravilo.

Pavel Janík's avatar
Pavel Janík committed
398 399 400 401 402 403 404 405
Vracanie textov sp sa nazva "vhadzovanie" ("yanking").  (Predstavte
si optovn vhadzovanie, vracanie sp textu, ktor bol odstrnen.)
Zmazan text mete vhodi bu na to ist miesto, odkia bol zmazan,
alebo na in miesto v bufferi, alebo dokonca aj do inho sboru.
Text mete vhodi aj viac krt, ke vytvrate jeho alie kpie.

Prkazom na vhadzovanie je C-y.  Tento prkaz vlo posledn zmazan
text na pozciu, na ktorej sa nachdza kurzor.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
406 407 408

>> Skste to; stlate C-y pre vhodenie textu sp.

Pavel Janík's avatar
Pavel Janík committed
409 410
Ak stlate C-k niekoko krt po sebe. vetok zmazan text je uloen
spolu tak, aby bolo mon vhodi sp vetky riadky naraz.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
411 412 413 414 415 416 417

>> Stlate niekoko krt C-k.

Teraz obnovte naposledy zruen text:

>> Stlate C-y.  Potom posute kurzor o niekoko riadkov niie a stlate
   C-y znovu.  Teraz vidte, ako je mon koprova text.
418

Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
419 420 421 422 423 424 425 426 427 428 429 430 431 432 433 434 435 436 437 438 439 440 441 442 443
o ke mte nejak text, ktor by ste radi vhodili sp a potom zrute
nieo inho?  C-y by vloilo posledn zruen text.  Ale predchdzajci
text ni je straten.  Mete ho zska sp pouitm prkazu M-y.  Potom,
o spravte C-y pre zskanie poslednho zruenho textu, stlaenie M-y
vymen tento vhoden text za predchdzajci zruen text.  almi a
almi stlaeniami M-y dostvate predchdzajce a predchdzajce zruen
texty.  Ke dosiahnete text, ktor hadte, nemuste s nm pre jeho
uchovanie ni alieho robi.  Jednoducho vhoden text ponechajte, kde
je, a pokraujte v editcii.

Ak opakujete M-y dostatone dlho, dostanete se sp k vchodziemu
bodu (posledne zruenmu textu).

>> Zrute riadok, presute kurzor niekam inam a zrute in riadok.
   Potom vykonajte C-y pre vrtenie druhho zruenho riadku.
   Potom stlate M-y a vhoden riadok bude nahraden prvm zruenm riadkom.
   Opakujte M-y a pozorujte, o dostvate.  Pokraujte v tom, pokia sa
   znova neobjav druh zruen riadok a potom niekoko alch.
   Ak chcete, mete sksi preda M-y kladn a zporn argumenty.


* UNDO
------

Ak vykonte v texte zmenu a potom zistte, e to bol omyl, mete
Pavel Janík's avatar
Pavel Janík committed
444
zmenu vrti prkazom undo, C-x u.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
445 446 447 448 449 450 451 452 453 454 455 456 457 458 459 460 461 462 463 464 465 466

C-x u obvykle vrti zmeny vykonan jednm prkazom; pokia C-x u
zopakujete niekoko krt po sebe, kad opakovanie vrti jeden al
prkaz.

S ale dve vnimky: prkazy, ktor nemenia text, sa nepotaj (to
zaha prkazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladajce
samy seba s obvykle spracovvan v skupinch a po 20.  (To je kvli
tomu, aby sa zredukoval poet C-x u nutnch pre vrtenie vkladanho
textu.)

>> Zrute tento riadok pomocou C-k, stlate potom C-x u a riadok by sa mal
   znova objavi.

Alternatvny undo prkaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je vak
menej pracn ho aplikova niekoko krt za sebou.  Nevhodou C-_ je, e
na niektorch klvesniciach nie je jasn, ako ho vyvola.  To je dvod,
preo ponkame aj C-x u.  Na niektorch terminloch mete C-_ vyvola
stlaenm / pri stlaenom CTRL.

Numerick argument pre C-_ a C-x u funguje ako poet opakovan.

Pavel Janík's avatar
Pavel Janík committed
467 468 469 470
Pomocou prkazu undo mete vrti zruen aj zmazan text. Rozdiel medzi
mazanm a ruenm textu ovplyvuje monos vhodenia tohto textu pomocou
C-y, neovplyvuje ale monosti prkazu undo.

Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
471 472 473 474 475 476 477 478 479 480 481 482 483 484 485 486 487 488

* SBORY
--------

Aby text, ktor editujete, zostal trvale uchovan, muste ho uloi do
sboru.  Inak by bol po ukonen Emacsu straten.  Svoju editciu
spojte so sborom "vyhadanm" ("finding") sboru.  (Tie sa to
nazva "navtvenie" ("visiting") sboru.)

Vyhadanie sboru znamen, e vidte jeho obsah v Emacse.  V mnohch
ohadoch je to, ako by ste editovali priamo ten sbor.  Napriek tomu zmeny,
ktor prostrednctvom Emacsu robte, sa nestan trvalmi, pokia tieto
zmeny do sboru "neulote" ("save").  Tm sa zamedz nechcenmu ponechaniu
iastone zmenenho sboru v systme.  Dokonca aj ke sbor ulote,
Emacs uchov pvodn sbor pod zmenenm nzvom pre prpad, e by ste
zistili, e vae pravy boli chybn.

Ke sa pozriete do dolnej asti obrazovky, uvidte riadok, ktor zana a
489
kon pomlkami a na zaiatku m "--:-- TUTORIAL.sk" alebo nieo podobnho.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
490 491 492 493 494 495 496 497 498 499 500 501 502
Tto as obrazovky obvykle obsahuje meno sboru, ktor je prve
navtven.  Akurt teraz mte navtven sbor nazvan "TUTORIAL.sk",
ktor je Vaou osobnou mraciou kpiou ttorialu Emacsu.  Ke v Emacse
vyhadte sbor, jeho meno sa objav presne na tom mieste.

alou vecou svisiacou s prkazom pre vyhadanie sboru je to, e muste
poveda, ktor meno sboru chcete.  Hovorme, e prkaz "ta argument
z terminlu" (v tomto prpade je argumentom meno sboru).  Potom, o
vyvolte prkaz

	C-x C-f   Vyhadanie sboru

Emacs sa Vs opta na meno sboru.  Meno sboru, ktor pete, sa
Juri Linkov's avatar
Juri Linkov committed
503
objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktor sa v tejto situcii nazva
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
504 505 506 507 508 509 510 511 512 513
minibuffer.  Pre editciu mena sboru mete pouva obvykl editan
prkazy Emacsu.

Zadvanie mena sboru (veobecne akkovek vstup z minibuffera) mete
zrui prkazom C-g.

>> Stlate C-x C-f a potom C-g.  To minibuffer zru a tie to zru
   prkaz C-x C-f, ktor minibuffer pouil.  Take nevyhadte iadny
   sbor.

514
Po napsan mena sboru stlate <Return> na jeho ukonenie.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
515 516 517
Prkaz C-x C-f potom zane pracova a vyhad sbor, ktor ste zvolili.
Po skonen prkazu C-x C-f minibuffer zmizne.

518
Po malej chvli sa obsah sboru objav na obrazovke a mete ho
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
519 520 521 522 523 524 525 526 527 528 529 530 531 532 533 534 535 536 537 538 539 540 541 542 543 544 545 546 547 548 549 550 551 552 553 554 555 556 557 558 559 560 561 562 563
editova.  Ke chcete zmeny natrvalo uloi, pouite prkaz

	C-x C-s   Uloenie sboru

To skopruje text z Emacsu do sboru.  Ke to spravte prv krt, Emacs
premenuje pvodn sbor na sbor s novm menom, aby nebol straten.
Nov meno je vytvoren pridanm "~" na koniec pvodnho mena sboru.

Ke je ukladanie dokonen, Emacs zobraz meno zapsanho sboru.
Mali by ste uklada rozumne asto, aby ste nestratili prli vea prce
v prpade pdu systmu.

>> Stlate C-x C-s pre uloenie Vaej kpie ttorialu.
   Malo by to zobrazi "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky.

Existujci sbor mete vyhada, aby ste ho mohli prehliada alebo
editova.  Mete tie vyhada sbor, ktor ete neexistuje.  To je
spsob, akm sa d vytvori sbor v Emacse: vyhadajte sbor, ktor
bude na zaiatku przdny a potom zanite vklada text uren pre tento
sbor.  Ke poiadate o uloenie, Emacs skutone vytvor sbor
s textom, ktor ste vloili.  Od tej chvle sa potom mete cti, ako
keby ste editovali u existujci sbor.


* BUFFERY
---------

Ak vyhadte pomocou C-x C-f druh sbor, prv sbor v Emacse
zostva.  Mete sa do sp prepn jeho optovnm vyhadanm
pomocou C-x C-f.  Tmto spsobom mete do Emacsu dosta pomerne vea
sborov.

>> Vytvorte sbor pomenovan "foo" stlaenm C-x C-f foo <Return>.
   Potom vlote nejak text, zmete ho a ulote "foo" stlaenm C-x C-s.
   Nakoniec stlate C-x C-f TUTORIAL.sk <Return>, m sa vrtite sp do
   ttorialu.

Emacs uklad text kadho sboru do objektu nazvanho "buffer".
Vyhadanie sboru vytvor v Emacse nov buffer.  Ak chcete vidie zoznam
bufferov, ktor momentlne existuj vo Vaom procese Emacs, stlate:

	C-x C-b   Zoznam bufferov

>> Skste teraz C-x C-b.

564 565 566
Uvidte, e kad buffer m v zozname meno a me tam ma tie meno sboru,
ktorho text obsahuje.  AKKOVEK text, ktor vidte v emacsovom okne, je vdy
sasou nejakho bufferu.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
567 568 569

>> Stlate C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov.

570 571 572 573 574 575 576 577 578 579 580 581 582 583 584 585 586 587 588 589 590 591 592 593
Ak mte niekoko bufferov, iba jeden z nich je "aktulny".  Je to ten buffer,
ktor prve upravujete.  Ak chcete upravova in buffer, muste sa doho
"prepn".  Ak sa chcete prepn do bufferu so sborom, mete ho znova otvori
prkazom C-x C-f.  Ale existuje jednoduch spsob: pouite prkaz C-x b.  Pri
tomto prkaze muste napsa meno bufferu.

>> Napte C-x b foo <Return> na vrtenie sa do bufferu "foo", ktor uchovva
   text sboru "foo".  Potom napte C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrtenie sa
   do tohto nvodu.

Vinu asu, meno bufferu je tak ist ako meno sboru (bez nzvu adresra).
Ale nie je to vdy pravda.  Zoznam bufferov vytvoren s C-x C-b vdy uke men
kadho bufferu.

HOCAK text, ktor vidte v okne Emacsu je vdy as nejakho bufferu.
Niektor buffery nezodpovedaj sborom.  Naprklad, buffer pomenovan
"*Buffer List*" nem iadny sbor.  Je to buffer, ktor obsahuje zoznam
bufferov, vytvoren pomocou C-x C-b.  Buffer nazvan "*Messages*" tie
nezodpoved sboruobsahuje sprvy, ktor sa objavili na spodnom riadku poas
vho sedenia s Emacsom.

>> Napte C-x b *Messages* <Return> a pozrite sa na buffer so sprvami.  Potom
   napte C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrtenie sa do tohto nvodu.

Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
594 595 596 597 598 599 600 601 602 603 604 605 606 607 608 609 610 611 612 613 614 615 616 617 618 619 620 621 622 623 624 625 626 627 628 629 630 631 632 633 634 635 636 637 638 639 640 641 642
Ak zmente text jednho sboru a potom vyhadte in sbor,
nespsob to uloenie prvho sboru.  Jeho zmeny zostvaj v Emacse
uchovan v jemu zodpovedajcom buffere.  Vytvorenie a prava druhho
sboru nem iadny vplyv na buffer prvho sboru.  To je vemi
uiton, ale tie to znamen, e potrebujete vhodn spsob, ako uloi
buffer prvho sboru.  Nutnos prepn sa sp pomocou C-x C-f, aby
ho bolo mon uloi prostrednctvom C-x C-s, by bola nemiestne
obaujca.  Take mme

	C-x s     Uloenie niektorch bufferov

C-x s sa Vs spta na kad buffer, ktor obsahuje zmeny, ktor ste
neuloili.  Pre kad tak buffer sa Vs spta, i ho m uloi.

>> Vlote riadok textu a potom stlate C-x s.
   Emacs by sa Vs mal opta, i m by uloen buffer nazvan TUTORIAL.sk.
   Odpovedzte na tto otzku no (yes) stlaenm "y".


* ROZIROVANIE SADY PRKAZOV
----------------------------

Existuje omnoho, omnoho viac prkazov Emacsu, ako tie, ktor by vbec mohli
by rozmiestnen na vetky control a meta znaky.  Emacs tento problm
obchdza prostrednctvom X (eXtend) prkazu.  Ten vznik dvoma spsobmi:

	C-x	Znakov eXtend.  Nasledovan jednm znakom.
	M-x	Pomenovan prkaz eXtend.  Nasledovan dlhm nzvom.

To s prkazy, ktor s veobecne uiton, ale menej asto pouvan
ako tie, ktor ste sa u nauili.  U ste videli dva z nich: sborov
prkazy C-x C-f pre vyhadanie a C-x C-s pre uloenie.  In prklad je
prkaz pre ukonenie Emacsu -- tj. prkaz C-x C-c.  (Nemajte obavy
o stratu zmien, ktor ste spravili; C-x C-c ponkne uloenie kadho
zmenenho sboru pred tm, ne sa Emacs skon.)

C-z je prkaz na *doasn* opustenie Emacsu -- mete sa po om do
spustenho Emacsu vrti.

Na systmoch, ktor to umouj, C-z Emacs "pozastav"; tzn. vrti Vs
do shellu, ale Emacs neskon.  V najbenejch shelloch sa mete do
Emacsu vrti prkazom `fg' alebo pomocou `%emacs'.

Na systmoch, ktor pozastavovanie procesov nemaj implementovan, C-z
vytvor subshell beiaci pod Emacsom, aby Vm dal ancu spusti in
programy a potom sa do Emacsu vrti; nevykon teda prav opustenie
Emacsu.  V tom prpade je obvyklou cestou nvratu zo subshellu do Emacsu
shellov prkaz `exit'.

643
Chva pre pouitie C-x C-c nastane vtedy, ke sa chystte odhlsi sa zo
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
644
systmu.  Sprvne je to tie pri ukonovan Emacsu vyvolanho potovm
645 646 647
programom a rznymi inmi utilitami, pretoe tie nemusia vedie, ako si poradi
s pozastavenm Emacsu.  Napriek tomu za normlnych okolnost, pokia sa
nechystte odhlsi, je lepie Emacs pozastavi pomocou C-z ako ho ukoni.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
648 649 650 651 652 653 654

Existuje mnoho C-x prkazov.  Tu je zoznam tch, ktor ste sa u nauili:

	C-x C-f		Vyhadanie sboru
	C-x C-s		Uloenie sboru
	C-x C-b		Zoznam bufferov
	C-x C-c		Ukonenie Emacsu
655
	C-x 1		Zruenie vetkch okien okrem jednho
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
656 657
	C-x u		Undo

658 659 660 661 662 663 664 665
Pomenovan eXtended prkazy s prkazy, ktor s pouvan ete menej, alebo
prkazy, ktor s pouvan iba v istch mdoch.  Prkladom je prkaz
replace-string, ktor globlne nahrad jeden reazec inm.  Ke stlate M-x,
vype sa na spodnom riadku obrazovky prompt M-x a vy by ste mali zada meno
prkazu; v tomto prpade "replace-string".  Jednoducho napte "repl s<TAB>"
a Emacs nzov dopln. (<TAB> je klvesa Tab, bene sa nachdza nad klvesou
CapsLock alebo Shift na avom okraji klvesnice.)  Skonite zadvanie mena
prkazu pomocou <Return>.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
666 667 668 669 670 671 672 673 674 675 676 677 678 679 680 681 682 683 684 685 686

Prkaz replace-string vyaduje dva argumenty -- reazec, ktor m by
nahraden, a reazec, ktor ho m nahradi.  Kad argument muste
ukoni pomocou <Return>.

>> Presute kurzor na przdny riadok dva riadky pod tmto.
   Potom napte M-x repl s<Return>zmenil<Return>modifikoval<Return>.

   Vimnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo
   z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdekovek sa za aktulnou pozciou
   kurzoru vyskytlo.


* AUTOMATICK UKLADANIE
-----------------------

Ak ste spravili zmeny v sbore, ale nemte ich ete uloen,
mu by v prpade pde systmu straten.  Aby vs Emacs pred tm ochrnil,
periodicky zapisuje "auto save" sbor pre kad sbor, ktor
editujete.  Meno auto save sboru m na zaiatku a na konci #;
naprklad ak sa V soubor nazva "hello.c", jeho auto save
687
sbor sa nazva "#hello.c#".  Ak sbor ulote normlnym spsobom,
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
688 689 690 691 692 693 694 695 696 697 698 699 700
Emacs auto save sbor zmae.

Ak nastane pd systmu, mete svoje pravy obnovi z auto-save
sboru, a to normlnym vyhadanm sboru (toho, ktor ste editovali,
nie auto save sboru) a nslednm spustenm M-x recover-file<return>.
Na iados o potvrdenie odpovedzte zadanm yes<return> pre pokraovanie a
obnovenie auto-save dt.


* ECHO OBLAS
-------------

Ke Emacs vid, e pete prkazy pomaly, ukazuje Vm ich v spodnej
701
asti obrazovky v oblasti nazvanej "echo oblas".  Echo oblas obsahuje
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
702 703 704 705 706 707 708 709 710 711
doln riadok obrazovky.


* STAVOV RIADOK
----------------

Riadok bezprostredne nad echo oblasou sa nazva "stavov riadok"
("mode line").
Stavov riadok vrav nieo ako:

712
--:** TUTORIAL.sk       (Fundamental)--L670--58%----------------
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
713 714 715 716 717 718 719 720 721 722 723

Tento riadok podva uiton informciu o stave Emacsu a texte, ktor
editujete.

U viete, o znamen meno sboru -- je to sbor, ktor ste vyhadali.
-NN%-- oznauje Vau aktulnu pozciu v texte; vrav, e NN percent textu
je nad hornm okrajom obrazovky.  Ak je zaiatok sboru na obrazovke, je
tu --Top-- a nie --00%--.  Ak je koniec textu na obrazovke, je tu
--Bot--.  Ak sa dvate na tak mal text, e sa cel vojde na obrazovku,
stavov riadok vrav --All--.

724 725 726
Psmeno L a slice oznauj pozciu inm spsobom, udvaj riadok, na ktorom
sa nachdza kurzor.

Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
727 728 729 730 731 732 733 734 735 736 737 738 739 740 741 742 743 744 745 746 747 748
Hviezdiky blzko zaiatku znamenaj, e ste text zmenili.  Tesne po
vyhadan alebo uloen sboru v tejto asti stavovho riadku nie s iadne
hviezdiky, iba pomlky.

as stavovho riadku v ztvorkch vrav, v akch editanch mdoch sa
nachdzate.  Implicitn md je Fundamental, o je ten, ktor momentlne
pouvate.  Je prkladom hlavnho mdu ("major mode").

Emacs m cel rad hlavnch mdov.  Niektor z nich s uren pre
editovanie rznych programovacch jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp md,
Text md, at.  V ubovonom okamihu je aktvny prve jeden hlavn md a
jeho meno je mon njs v stavovom riadku na mieste, kde je teraz
"Fundamental".

Kad hlavn md men chovanie niektorch prkazov.  Naprklad existuj
prkazy pre vytvranie komentrov v programe, a pretoe kad programovac
jazyk m in predstavu o tom, ako m komentr vyzera,
mus kad hlavn md vklada komentre inak.  Kad hlavn md je
vlastne meno extended prkazu, ktorm sa do tohoto mdu mete
prepn.  Naprklad M-x fundamental-mode je prkaz pre prepnutie sa do
Fundamental mdu.

749 750 751
Ak sa chystt meni normlny text, ako naprklad tento sbor, pravdepodobne by
ste mali poui Text md.
> Napte M-x text-mode <Return>.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
752 753 754 755 756 757 758 759 760 761 762 763 764 765 766 767 768 769 770 771 772 773 774 775 776 777 778 779 780 781 782 783 784 785 786 787 788 789 790 791 792 793 794 795 796 797 798 799 800 801

Nebojte sa, iadny z prkazov, ktor ste sa nauili, chovanie Emacsu nijako
vznamne nezmen.  Mete si ale vimn, e M-f a M-b teraz pracuj
s apostrofmi ako so sasou slova.  Pred tm, vo Fundamental mde, M-f
a M-b pracovali s apostrofmi ako oddeovami slov.

Hlavn mdy obyajne robia menie zmeny, ako bola tto: prkazy vinou
robia "to ist", ale v kadom hlavnom mde pracuj trochu inak.

Dokumentciu k aktulnemu hlavnmu mdu si mete zobrazi stlaenm C-h m.

>> Raz alebo viac krt pouite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali
   na vrchol obrazovky.
>> Stlate C-h m, aby ste videli, ako sa Text md li od Fundamental
   mdu.
>> Stlate C-x 1 pre odstrnenie dokumentcie z obrazovky.

Hlavn mdy sa nazvaj hlavn preto, e tie existuj vedajie mdy
(minor modes).  Vedajie mdy nie s alternatvou k hlavnm mdom, ale
ich mal modifikcie.  Kad vedaj md me by zapnut alebo vypnut
sm o sebe nezvisle na vetkch ostatnch vedajch mdoch a nezvisle na
hlavnom mde.  Take nemuste pouva iadny vedaj md alebo mete
pouva jeden vedaj md alebo ubovon kombinciu niekokch
vedajch mdov.

Jednm z vemi uitonch vedajch mdov, hlavne pre pravy slovenskch
textov, je Auto Fill md.  Ke je tento md zapnut, Emacs zalom riadok
medzi dvoma slovami, kedykovek vkladte text a riadok sa stane prli
dlhm.

Auto Fill md mete zapn vykonanm M-x auto-fill-mode<Return>.
Ak je tento md zapnut, mete ho vypn vykonanm M-x
auto-fill-mode<Return>.  Ak je md vypnut, tento prkaz ho zapna,
a ak je md zapnut, tak ho tento prkaz vypna.  Vravme, e tento
prkaz prepna ("toggles") tento md.

>> Napte tea M-x auto-fill-mode<Return>.  Potom vkladajte "asdf " stle
   dookola tak dlho, pokia neuvidte, ako sa vkladan riadok rozdel na dva
   riadky.  Do textu muste vklada medzery preto, e Auto Fill md
   zalamuje riadky iba v medzerch.

Okraj je obvykle nastaven na 70 znakov, ale mete to zmeni prkazom
C-x f.  Hodnotu okraju, ktor si prajete, by ste mali preda ako
numerick argument.

>> Napte C-x f s argumentom 20.  (C-u 2 0 C-x f).
   Potom napte nejak text a pozorujte, ako Emacs vypa riadky po
   20. znakoch.  Potom nastavte okraj sp na 70 optovnm pouitm
   C-x f.

802 803
Ak spravte zmeny uprostred odstavca, Auto Fill md ho
nepreformtuje.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
804 805 806 807 808 809 810 811 812 813 814 815 816 817 818 819 820 821 822 823 824 825 826 827 828
Pre preformtovanie odstavca stlate M-q (Meta-q) s kurzorom vntri
odstavca.

>> Presute kurzor do predchdzajceho odstavcu a stlate M-q.


* VYHADVANIE
--------------

Emacs vie v texte vyhadva reazce (tj. skupiny spojench znakov alebo
slov) smerom vpred alebo vzad.  Hadanie reazca je prkaz presvajci
kurzor; presunie kurzor na najbliie miesto, kde sa tento reazec nachdza.

Vyhadvac prkaz Emacsu sa li od vyhadvacch prkazov viny
editorov v tom zmysle, e je "inkrementlny".  To znamen, e vyhadvanie
sa rob u v okamiku, ke zadvate hadan reazec.

Prkaz pre hadanie vpred je C-s a pre hadanie vzad C-r.
POZOR!  Ete to neskajte.

Ke stlate C-s, uvidte v echo oblasti prompt "I-search".  To Vm
vrav, e Emacs sa nachza v stave, ktor sa nazva inkrementlne hadanie,
a ak, km mu zadte, o chcete hada.  <RET> hadanie ukon.

>> Teraz zanite hadanie stlaenm C-s.  POMALY, psmeno po psmene, pte
829
   slovo 'kurzor'.  Po kadom psmene si vimnite, o sa deje s kurzorom.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
830 831
   Teraz ste vyhadali "kurzor" prv krt.
>> Stlate C-s znova, aby ste nali al vskyt slova "kurzor".
832
>> Teraz tyri krt stlate <Delback> a pozerajte, ako sa kurzor
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
833 834 835 836 837 838 839 840 841 842 843 844 845 846 847 848
   presva.
>> Stlate <RET> pre ukonenie hadania.

Videli ste, o sa stalo?  Emacs sa v inkrementlnom hadan poka
prejs na al vskyt reazca, ktor ste dosia napsali.  Ak chcete
prejs na al vskyt 'kurzor', jednoducho stlate C-s zas.
Ak u iadny tak vskyt nie je, Emacs ppne a povie Vm, e
hadanie momentlne "zlyhva", C-g hadanie ukon.

POZNMKA: Na niektorch systmoch stlaenie C-s spsob zatuhnutie
obrazovky a neuvidte iadny al vstup z Emacsu.  To znamen, e
"vlastnos" operanho systmu nazvan "flow control" zachytva C-s a
nepust ho k Emacsu.  Pre odtuhnutie obrazovky stlate C-q.  Potom
vyhadajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manule
Emacsu radu, ako obs tto "vlastnos".

849
Ak uprostred inkrementlneho hadania stlate <Delback>, uvidte,
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
850 851 852
e posledn znak v hadanom reazci zmizne a hadanie sa vracia na posledn
miesto hadania.  Predpokladajme naprklad, e ste napsali "c", aby ste
nali prv vskyt "k".  Ak teraz stlate "u", kurzor sa presunie na
853
prv vskyt "ku".  Teraz stlate <Delback>.  To vymae "u" z hadanho
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
854 855 856 857 858 859 860 861 862 863 864 865 866 867 868 869 870 871
reazca a kurzor sa presunie sp na prv vskyt "k".

Ak uprostred hadania stlate control alebo meta znak (s niekokmi
vnimkami -- znaky, ktor s pecilne v hadan, ako C-s a C-r),
hadanie bude ukonen.

C-s zana hadanie, ktor had akkovek vskyt hadanho reazca ZA
aktulnu pozciu kurzoru.  Ak chcete nieo hada v predchdzajcom texte,
stlate namiesto C-s  C-r.  Vetko, o sme povedali o C-s, plat tie o C-r
okrem toho, e smer hadania je opan.


* VIAC OKIEN
------------

Jednou z peknch vlastnost Emacsu je to, e me na obrazovke zobrazi
viac okien sasne.

872 873
>> Presute kurzor na tento riadok a stlate C-u 0 C-l (to je CONTROL-L, nie
   CONTROL-1).
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
874 875 876 877 878 879 880 881 882 883 884 885 886 887 888 889 890 891 892 893 894 895 896 897 898 899 900 901 902 903 904 905 906 907 908 909 910 911 912 913 914 915 916 917 918 919 920 921 922 923 924 925 926 927 928 929 930 931 932 933 934 935 936 937 938 939 940 941 942 943 944 945 946 947 948 949 950 951 952 953 954 955 956 957 958 959 960 961 962 963 964 965 966 967 968 969 970

>> Ak stlate C-x 2, obrazovka sa rozdel na dve okn.
   Obidve okn zobrazuj tento ttorial.  Kurzor zostva na vrchu okna.

>> Stlate C-M-v pre rolovanie spodnho okna.
   (Ak nemte skuton klvesu Meta, stlate ESC C-v.)

>> Stlate C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do dolnho okna.
>> Pouite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie.
   Pokraujte v tan tchto intrukci v hornom okne.

>> Znovu stlate C-x o pre presun kurzoru sp do hornho okna.
   Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol pvodne.

Mete alej pouva C-x o pre prepnanie medzi oknami.  Kad okno m svoju
vlastn pozciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno.
Vetky obvykl editan prkazy platia pre okno, v ktorom sa nachdza
kurzor.  Toto okno nazvame "aktvne okno" ("selected window").

Prkaz C-M-v je vemi uiton, ak v jednom okne editujete text a
druh okno pouvate iba pre prehad.  Mete nechva kurzor stle
v okne, kde editujete, a postupova po druhom okne pomocou C-M-v.

C-M-v je prkladom CONTROL-META znaku.  Ak mte skuton META klvesu,
mete vyvola C-M-v pridranm oboch klves CTRL a META pri stlaen v.
Nezle na tom, i stlate ako prv klvesu CTRL alebo META, pretoe obe
tieto klvesy funguj ako modifiktory klves, ktor stlate.

Ak nemte skuton META klvesu, mete namiesto nej poui ESC, na
porad zle: muste stlai ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by
nefungovalo.  To preto, lebo ESC je samostatn znak, a nie modifiktor.

>> Stlate C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili dolnho okna.

(Ak by ste C-x 1 stlaili v dolnom okne, odstrnilo by to horn okno.
Chpte tento prkaz ako "ponechaj akurt jedno okno -- to, v ktorom
akurt som".)

Nemuste v oboch oknch zobrazova ten ist buffer.  Ak pouijete
C-x C-f pre vyhadanie sboru v jednom z okien, druh okno sa nezmen.
Mete vyhadva sbory v oboch oknch nezvisle.

Tu je al spsob, ako vyui dve okn na zobrazenie dvoch rznych vec:

>> Stlate C-x 4 C-f nasledovan menom niektorho z Vaich sborov.
   Dokonite to pomocou <Return>.  Vidte zadan sbor v dolnom okne.
   Presunul sa tam aj kurzor.

>> Stlate C-x o pre presun sp do hornho okna a C-x 1 pre zmazanie
   dolnho okna.


* REKURZVNE EDITAN ROVNE
----------------------------

Obas sa dostanete do nieoho, o sa nazva "rekurzvna editan rove"
("recursive editing level").  To je indikovan hranatmi ztvorkami v
stavovom riadku obklopujcemu ztvorky okolo mena hlavnho mdu.
Naprklad mete vidie [(Fundamental)] namiesto (Fundamental).

Aby ste sa dostali z rekurzvnej editanej rovne, stlate ESC ESC ESC.
To je veobecn "vyskakovac" prkaz.  Mete ho poui tie pre odstrnenie
niektorch okien a vyskoenie z minibuffera.

>> Stlate M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stlate
   ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von.

Z rekurzvnej editanej rovne nemete vyskoi pomocou C-g.  To preto, e
C-g je vyuvan pre ruenie prkazov a argumentov VO VNTRI rekurzvnej
editanej vrstvy.


* ZSKANIE ALEJ NPOVEDY
--------------------------

V tomto ttoriale sme sa poksili Vm poskytn dostatok informci,
aby ste mohli zaa Emacs pouva.  V Emacse je toho toko, e by bolo
nemon to vetko objasni v tomto nvode.  V kadom prpade sa o Emacse
mete naui viac, pretoe m vea uitonch vlastnost.  Emacs ponka
prkazy pre tanie dokumentcie svojich prkazov.  Vetky tieto "help"
prkazy zanaj znakom Control-h, ktor sa nazva "help znak".

Pre pouitie vlastnost npovedy stlate znak C-h a potom znak hovoriaci,
ak druh npovedy si iadate.  Ak ste NAOZAJ straten, stlate C-h ? a
Emacs Vm povie, ak druhy npovedy Vm me poskytn.  Ak ste stlaili
C-h a potom ste sa rozhodli, e iadnu npovedu nechcete, jednoducho ju
zrute stlaenm C-g.

(Na niektorch potaoch je vznam znaku C-h zmenen.  To by naozaj
nemalo by veobecnm nastavenm pre vetkch pouvateov, take mte prvo
posaova sa systmovmu administrtorovi.  Do tej doby, ak C-h
nezobrazuje hlsenie o npovede v dolnej asti obrazovky, skste namiesto
toho pouva klvesu F1 alebo M-x help RET.)

Najzkladnej prkaz npovedy je C-h c.  Stlate C-h, znak c a klvesov
prkaz; Emacs potom zobraz vemi strun popis prkazu.

971 972
>> Stlate C-h c C-p.

Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
973 974 975 976 977 978 979 980 981 982 983 984 985 986 987
   Hlsenie by malo vyzera asi takto

	C-p runs the command previous-line

To vm oznamuje "meno funkcie".  Men funkci s pouvan hlavne pre
konfigurciu a rozirovanie Emacsu.  Ale pretoe men funkci s volen
tak, aby naznaovali, o zodpovedajci prkaz rob, mu sli tie
ako vemi strun dokumentcia -- dostaton na to, aby Vm pripomenula
prkazy, ktor ste sa u nauili.

Viacznakov prkazy ako C-x C-s a (ak nemte META, EDIT ani ALT
klvesu) <ESC>v s pre C-h c povolen tie.

Na zskanie viac informci o prkaze pouite namiesto C-h c C-h k.

988
>> Stlate C-h k C-p.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
989 990 991 992 993 994 995 996 997 998 999 1000 1001 1002

To zobraz dokumentciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne.  Ak
vstup pretate, stlate C-x 1, aby ste sa textu npovedy zbavili.
Nemuste to robi hne.  Mete chvu editova a nazera do textu
npovedy a a potom stlai C-x 1.

Tu s alie uiton voby C-h:

   C-h f	Popis funkcie.  Zadvte meno funkcie.

>> Skste napsa C-h f previous-line<Return>.
   To vype vetky informcie, ktor Emacs m o funkcii implementujcej
   prkaz C-p.

Pavel Janík's avatar
Pavel Janík committed
1003 1004 1005 1006
Podobn prkaz C-h v zobraz dokumentciu premennej, ktorej hodnotu
mete nastavi pre ovplyvnenie chovania Emacsu.  Meno premennej muste
zada, a ke sa na Emacs spta.

Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
1007 1008 1009 1010 1011 1012 1013 1014 1015 1016 1017 1018 1019 1020 1021 1022 1023
   C-h a	Prkazov apropos.  Zadajte kov slovo a Emacs vype
		vetky prkazy, ktorch meno obsahuje toto kov
		slovo.  Vetky tieto prkazy mu by vyvolan pomocou
		Meta-x.  Pre niektor prkazy prkazov apropos vype
		tie jedno alebo dvojznakov sekvencie, ktor vykonvaj
		ten ist prkaz.

>> Napte C-h a file<Return>.

To zobraz v druhom okne zoznam vetkch M-x prkazov obsahujcich "file" vo
svojom nzve.  Znakov prkazy ako C-x C-f uvidte vypsan veda
zodpovedajcich mien prkazov ako find-file.

>> Stlate C-M-v pre posun okna s npovedou.  Urobte to viac krt.

>> Stlate C-x 1 pre zmazanie okna s npovedou.

Pavel Janík's avatar
Pavel Janík committed
1024
   C-h i        tanie on-line manulov (tie Info).  Tento prkaz
1025
        Vs prepne do pecilneho buffera s nzvom `*info*',
Pavel Janík's avatar
Pavel Janík committed
1026
		v ktorom mete ta on-line manuly pre balky
1027
        intalovan na vaom systme.  Ak stlate m emacs <Return>,
Pavel Janík's avatar
Pavel Janík committed
1028 1029 1030 1031 1032 1033
		mete si naprklad preta manul k Emacsu.  Ak ste
		doteraz nikdy nepouvali Info, stlate ? a Emacs vm
		predstav hlavn monosti mdu pre Info.  Ak toto
		predstavenie absolvujete, mali by ste pouva Info
		manul Emacsu ako svoju primrnu dokumentciu.

Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
1034

1035 1036 1037 1038 1039 1040 1041 1042 1043 1044 1045 1046 1047 1048 1049 1050 1051 1052 1053 1054 1055
* VIAC VLASTNOST
-----------------

Na to, aby ste sa nauili viac o Emacse, pretajte si jeho manul, bu ako
knihu alebo on-line vo formte Info (pouite Help menu alebo stlate F10 h r).
Dve vlastnosti, ktor sa vm mu pi, je dopanie, ktor etr psanie a
dired, ktor zjednoduuje prcu so sbormi.

Dopanie je na vyvarovanie sa zbytonho psania.  Naprklad, ke sa chcete
dosta do bufferu *Messages*, mete napsa C-x b *M<Tab> a Emacs dopln
zvyok mena bufferu, a potia, pokia ho doke zisti z toho, o ste u
napsali.  Dopanie je popsan v Info verzii manulu Emacsu, v kapitole
nazvanej "Completion".

Dired vm dovouje zobrazi zoznam sborov v adresri (a volitene jeho
podadresroch), presva, upravova, premenovva, maza a in manipulova so
sbormi.  Dired je popsan v Info verzii manulu Emacsu, v kapitole nazvanej
"Dired".

Manul tie popisuje vea inch vlastnost Emacsu.

Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
1056 1057 1058 1059 1060 1061 1062 1063 1064 1065 1066 1067 1068 1069 1070
* ZVER
-------

Nezabudnite, Emacs ukonte vykonanm prkazu C-x C-c.  Pre doasn
odskok do shellu, z ktorho sa do Emacsu mete op vrti,
pouite C-z.

Zmerom tohto ttorialu je by zrozumiten vetkm novm pouvateom, take
ak narazte na nieo nejasnho, tak nezfajte a nedvajte to za vinu sebe
-- saujte sa!


KOPROVANIE
-----------

1071
Tento ttorial vychdza z dlhej rady emacsovch ttorialov zaatej
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
1072 1073 1074 1075 1076
ttorialom napsanm Stuartom Cracraftom pre pvodn Emacs.

Tto verzia ttorialu je, podobne ako GNU Emacs, chrnen copyrightom
a je ren s povolenm distribuova kpie za istch podmienok:

1077
Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
Glenn Morris's avatar
Glenn Morris committed
1078
   2005, 2006, 2007, 2008, 2009  Free Software Foundation, Inc.
Gerd Moellmann's avatar
Gerd Moellmann committed
1079 1080 1081 1082 1083 1084 1085 1086 1087 1088 1089 1090 1091 1092 1093 1094 1095 1096 1097

   Kadmu je zaruen prvo vytvra a distribuova presn kpie tohto
   dokumentu tak, ako ho dostal, na akomkovek mdiu, s tm, e bude
   zachovan tto poznmka o autorstve a poznmka o povolen, a e
   distribtor zaruuje prjemcovi prvo na aliu redistribciu povolen
   touto poznmkou.

   Je zaruen prvo distribuova modifikovan verzie tohto dokumentu
   alebo jeho ast pod hore uvedenmi podmienkami za predpokladu, e
   obsahuje jasn poznmky uvdzajce, kto urobil posledn pravy.

Podmienky pre koprovanie Emacsu samotnho s zloitejie, ale
v rovnakom duchu.  Pretajte si, prosm, sbor COPYING a potom dajte kpie
GNU Emacsu svojim priateom.  Pomhajte potlaova softwarov obtrukciu
("vlastnctvo") pouvanm, psanm a zdieanm free softwaru!

;;; Local Variables:
;;; coding: iso-latin-2
;;; End:
Miles Bader's avatar
Miles Bader committed
1098 1099

;;; arch-tag: 87861cfa-5cf6-4b87-9fab-86c93c5ca9f3