Commit 50ac5b3c authored by Pavel Janík's avatar Pavel Janík
Browse files

Updated to reflect changes in English version.

From Miroslav Va�ko <zemiak@zoznam.sk>.
parent fcf58c9b
2003-01-11 Pavel Jan,Bm(Bk <Pavel@Janik.cz>
* TUTORIAL.sk: Updated to reflect changes in English version.
From Miroslav Va,B9(Bko <zemiak@zoznam.sk>.
2003-01-09 Francesco Potort,Al(B <pot@gnu.org>
* etags.1: Added reference to the new `etags --help --lang=LANG'
......
Copyright (c) 1985 Free Software Foundation, Inc; podmienky pozri na konci.
Do etiny preloil Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>.
Do sloveniny preloil Miroslav Vako <vasko@debian.cz>
Copyright (c) 1985 Free Software Foundation, Inc; podmienky pozri na konci.
Do etiny preloil Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>, do sloveniny Miroslav
Vako <zemiak@zoznam.sk>.
Mte pred sebou ttorial k Emacsu.
Prkazy Emacsu veobecne vyuvaj klvesu CONTROL (obas oznaovan ako CTRL
alebo CTL) alebo klvesu META (obas oznaovan EDIT alebo ALT). Aby sme
tieto nzvy nemuseli stle psa v plnom znen, budeme pouva nasledujce
skratky:
alebo CTL) alebo klvesu META (obas oznaovan EDIT alebo ALT). Aby sme tieto
nzvy nemuseli stle psa v plnom znen, budeme pouva nasledujce skratky:
C-<chr> znamen podra klvesu CONTROL a stlai znak <chr>.
Teda C-f znamen: podrte klvesu CONTROL a stlate f.
M-<chr> znamen podra klvesu META, EDIT alebo ALT a stlai <chr>.
......@@ -17,8 +15,7 @@ skratky:
oznaova <ESC>.
Dleit poznmka: prcu s Emacsom ukonte stlaenm C-x C-c (dva znaky).
Znaky ">>" na avom okraji oznauj miesta, kde si mte vyska prkaz.
Naprklad:
Znaky ">>" na avom okraji oznauj miesta, kde si mte vyska prkaz. Napr.:
<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
[Prostredn as obrazovky je przdna zmerne. Text pokrauje niie.]
>> Teraz stlate C-v (view next screen) pre posun na aliu obrazovku.
......@@ -30,7 +27,7 @@ V
z predchdzajcej obrazovky; to poskytuje urit nvznos pri postupnom
tan textu.
Prv vec, ktor potrebujete vedie je, ako sa v textu pohybova
Prv vec, ktor potrebujete vedie je, ako sa v texte pohybova
z jednho miesta na druh. U viete, ako sa posun o jednu obrazovku
vpred, pomocou C-v. Na prechod o obrazovku sp pouite M-v
(podrte klvesu META a stlate v alebo stlate <ESC>v ak
......@@ -44,16 +41,18 @@ nem
Na prezeranie obrazovkovch strnok s uiton nasledujce prkazy:
C-v posuv o obrazovku vpred
C-v Posuv o obrazovku vpred
M-v Posuv o obrazovku sp
C-l Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie celho textu,
pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky.
(Ide o control-L a nie control-1.)
(Ide o Control-L a nie Control-1.)
>> Njdite kurzor a zapamtajte si, ak je okolo neho text.
Potom stlate C-l.
Njdite kurzor znovu a vimnite si, e je okolo neho ten ist text.
Na pohyb po celch obrazovkch mete tie poui klvesy PageUp a PageDown,
ak ich V terminl m, ale pre pohyb s efektvnejie klvesy C-v a M-v.
* ZKLADN OVLDANIE KURZORU
----------------------------
......@@ -201,15 +200,23 @@ prostredn
vyvolanm prkazu. Ak mte META (alebo EDIT i ALT) klvesu, existuje
alternatvna monos zadania numerickho argumentu: pridrte klvesu META
a stlate prslun slice. Doporuujeme naui sa C-u metdu,
pretoe t funguje na akomkovek terminle.
pretoe t funguje na akomkovek terminle. seln argument sa tie nazva
"prefixov argument", pretoe ho pete ete pred prkazom, na ktor sa
vzahuje.
Naprklad C-u 8 C-f vykon presun o osem znakov vpred.
Vina prkazov pouva numerick argument ako opakova. Ist
vnimon prkazy ho pouvaj inm spsobom. Medzi tieto vnimky patr
C-v a M-v. Ak dostan numerick argument, posun obrazovku hore
alebo dole o zodpovedajci poet riadkov namiesto obrazoviek. Naprklad
C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.
>> Skste poui C-n alebo C-p s numerickm argumentom, na presun kurzoru
k tomuto riadku s jedinm prkazom.
Vina prkazov pouva numerick argument ako opakova, ale niektor prkazy
ho pouvaj inm spsobom. Zopr prkazov (ale iaden z tch, ktor ste sa
doteraz nauili) ho pouva ako prznak -- prtomnos selnho argumentu bez
ohadu na jeho hodnotu spsob, e sa prkaz sprva in.
Inm druhom vnimky s C-v a M-v. Ak dostan numerick argument, posun
obrazovku hore alebo dole o zodpovedajci poet riadkov namiesto obrazoviek.
Naprklad C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.
>> Skste teraz stlai C-u 8 C-v.
......@@ -278,12 +285,18 @@ jednookennej edit
Teda vloenie Control-x nasledovan slicou 1. C-x 1 rozri okno
obsahujce kurzor cez cel obrazovku. Zru to vetky ostatn okn.
>> Presute kurzor na tento riadok a stlate C-u 0 C-l
>> Stlate Control-h k Control-f.
Pozorujte, ako sa aktulne okno zmen a objav sa nov okno
kvli zobrazeniu dokumentcie pre prkaz Control-f.
>> Stlate C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokumentciou zmizne.
Tento prkaz sa odliuje od u nauench prkazov tm, e pozostva z dvoch
znakov. Zana znakom CONTROL-x. Exostuje cel sria prkazov zanajcich
na CONTROL-x; vea z nich sa tka okien, sborov, bufferov a svisiacich vec.
Tieto prkazy pozostvaj z dvoch, troch alebo tyroch znakov.
* VKLADANIE A MAZANIE
---------------------
......@@ -292,27 +305,31 @@ Ak chcete vlo
ako A, 7, *, at., s Emacsom chpan ako text a vkladan okamite.
Pre vloenie znaku novho riadku stlate <Return> (klvesu Enter).
Posledn znak, ktor ste napsali, mete zmaza stlaenm <Delete>.
<Delete> je klvesa, ktor me by na klvesnici oznaen "Del".
V niektorch prpadoch ako <Delete> sli klvesa "Backspace", avak nie
vdy!
Posledn znak, ktor ste napsali, mete zmaza stlaenm <Delback>.
<Delback> je klvesa na klvesnici -- t ist, ktor normlne pouvate na
zmazanie naposledy napsanho znaku. Je to zvyajne vek klvesa pr riadkov
nad klvesou <Return>, a je vinou oznaovan ako "Delete", "Del" alebo
"Backspace".
Veobecnejie, <Delete> mae znak bezprostredne pred momentlnou pozciou
kurzoru.
Ak je vek klvesa na tom mieste oznaen ako "Backspace", potom je to ona,
ktor budete pouva ako <Delback>. Me tam by niekde inde ete klvesa
oznaen ako "Delete", ale to nie je <Delback>.
Veobecne, <Delback> mae znak bezprostredne pred momentlnou pozciou kurzoru.
>> Vykonajte to teraz -- napte niekoko znakov a potom ich zmate
niekokmi stlaeniami <Delete>. Nebojte sa zmien v tomto sbore;
niekokmi stlaeniami <Delback>. Nebojte sa zmien v tomto sbore;
originlny ttorial sa nezmen. Toto je Vaa osobn kpia.
Ke sa riadok textu zv natoko, e presiahne jeden riadok obrazovky,
je zobrazen na viacerch riadkoch obrazovky. Riadok textu, ktor pokrauje na
alom riadku obrazovky, je indikovan sptnm lomtkom ("\") na pravom
okraji obrazovky.
Ke sa riadok textu zv natoko, e presiahne jeden riadok obrazovky, je
zobrazen na viacerch riadkoch obrazovky. Riadok textu, ktor pokrauje na
alom riadku obrazovky, je indikovan sptnm lomtkom ("\") (alebo, ak
pouvate grafick systm, mal zakriven pka) na pravom okraji obrazovky.
>> Vkladajte text, pokia nedosiahnete pravho okraju, a pokraujte vo
vkladan. Objav sa Vm pokraovac riadok.
>> Pouite <Delete> pre zmazanie textu, pokia se riadok textu op nevojde na
>> Pouite <Delback> pre zmazanie textu, pokia se riadok textu op nevojde na
jeden riadok obrazovky. Pokraovac riadok zmizne.
Znak novho riadku mete zmaza ako ktorkovek in znak. Zmazanie
......@@ -320,7 +337,7 @@ znaku nov
riadku. Ak je vsledn riadok prli dlh na to, aby sa voiel na rku
obrazovky, bude zobrazen pokraovacm riadkom.
>> Presute kurzor na zaiatok riadku a stlate <Delete>. To tento
>> Presute kurzor na zaiatok riadku a stlate <Delback>. To tento
riadok spoj s riadkom predchdzajcim.
>> Stlate <Return> pre znovuvloenie zmazanho znaku novho riadku.
......@@ -335,26 +352,25 @@ Teraz u
opravova chyby. Mete ale tie maza text po slovch alebo po riadkoch.
Tu je zhrnutie operci pre mazanie textu:
<Delete> Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
<Delback> Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
C-d Zmazanie znaku nasledujceho za kurzorom
M-<Delete> Zruenie slova bezprostredne pred kurzorom
M-<Delback> Zruenie slova bezprostredne pred kurzorom
M-d Zruenie slova nasledujceho za kurzorom
C-k Zruenie textu od pozcie kurzoru do konca riadku
M-k Zruenie textu do konca aktulnej vety
Vimnite si, e <Delete> a C-d, resp. M-<Delete> a M-d, roziruj
paralelu zaat C-f a M-f (pravda, <Delete> naozaj nie je control
znak, ale s tm sa nebudeme trpi). C-k a M-k s ako C-e a M-e v zmysle
vzahu riadkov k vetm.
Vimnite si, e <Delback> a C-d, resp. M-<Delback> a M-d, roziruj paralelu
zaat C-f a M-f (pravda, <Delback> naozaj nie je control znak, ale tm sa
nebudeme trpi). C-k a M-k s ako C-e a M-e v zmysle vzahu riadkov k vetm.
ubovon as buffera mete zrui aj nasledujcim spsobom. Presute sa
na koniec tejto asti a stlate C-@ alebo C-SPC (ubovon z tchto
kombinci). (SPC znamen medzernk.) Presute sa na druh koniec tejto
asti a stlate C-w. Text medzi tmito pozciami bude zruen.
>> Presute kurzor na psmeno L na zaiatku predchdzajceho odstavca.
>> Presute kurzor na psmeno na zaiatku predchdzajceho odstavca.
>> Stlate C-SPC. Emacs by mal zobrazi v spodnom riadku obrazovky sprvu
"Mark set".
>> Presute kurzor na psmeno c v slove "koniec" na druhom riadku
......@@ -470,18 +486,12 @@ Emacs uchov
zistili, e vae pravy boli chybn.
Ke sa pozriete do dolnej asti obrazovky, uvidte riadok, ktor zana a
kon pomlkami a na zaiatku m "2J:-- TUTORIAL.sk" alebo nieo podobnho.
kon pomlkami a na zaiatku m "--:-- TUTORIAL.sk" alebo nieo podobnho.
Tto as obrazovky obvykle obsahuje meno sboru, ktor je prve
navtven. Akurt teraz mte navtven sbor nazvan "TUTORIAL.sk",
ktor je Vaou osobnou mraciou kpiou ttorialu Emacsu. Ke v Emacse
vyhadte sbor, jeho meno sa objav presne na tom mieste.
Prkazy pre vyhadvanie a ukladanie sborov sa na rozdiel od ostatnch
prkazov, ktor ste sa zatia nauili, skladaj z dvoch znakov. Oba
zanaj znakom Control-x. Existuje cel sada prkazov zanajcich na
Control-x; vea z nich pracuje so sbormi, buffermi a podobnmi vecami.
Tieto prkazy s dlh dva, tri alebo tyri znaky.
alou vecou svisiacou s prkazom pre vyhadanie sboru je to, e muste
poveda, ktor meno sboru chcete. Hovorme, e prkaz "ta argument
z terminlu" (v tomto prpade je argumentom meno sboru). Potom, o
......@@ -501,11 +511,11 @@ zru
prkaz C-x C-f, ktor minibuffer pouil. Take nevyhadte iadny
sbor.
Po napsan mena sboru stlate <Return>.
Po napsan mena sboru stlate <Return> na jeho ukonenie.
Prkaz C-x C-f potom zane pracova a vyhad sbor, ktor ste zvolili.
Po skonen prkazu C-x C-f minibuffer zmizne.
Po malej chvlke sa obsah sboru objav na obrazovke a mete ho
Po malej chvli sa obsah sboru objav na obrazovke a mete ho
editova. Ke chcete zmeny natrvalo uloi, pouite prkaz
C-x C-s Uloenie sboru
......@@ -558,15 +568,36 @@ bufferov, ktor
>> Skste teraz C-x C-b.
Uvidte, e kad buffer m v zozname meno a me tam ma tie meno
sboru, ktorho text obsahuje. Niektor buffery nezodpovedaj sborom.
Naprklad buffer pomenovan "*Buffer List*" nem iadny sbor. Je to
buffer, ktor obsahuje zoznam bufferov vytvoren pomocou C-x C-b.
AKKOVEK text, ktor vidte v emacsovom okne, je vdy sasou
nejakho bufferu.
Uvidte, e kad buffer m v zozname meno a me tam ma tie meno sboru,
ktorho text obsahuje. AKKOVEK text, ktor vidte v emacsovom okne, je vdy
sasou nejakho bufferu.
>> Stlate C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov.
Ak mte niekoko bufferov, iba jeden z nich je "aktulny". Je to ten buffer,
ktor prve upravujete. Ak chcete upravova in buffer, muste sa doho
"prepn". Ak sa chcete prepn do bufferu so sborom, mete ho znova otvori
prkazom C-x C-f. Ale existuje jednoduch spsob: pouite prkaz C-x b. Pri
tomto prkaze muste napsa meno bufferu.
>> Napte C-x b foo <Return> na vrtenie sa do bufferu "foo", ktor uchovva
text sboru "foo". Potom napte C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrtenie sa
do tohto nvodu.
Vinu asu, meno bufferu je tak ist ako meno sboru (bez nzvu adresra).
Ale nie je to vdy pravda. Zoznam bufferov vytvoren s C-x C-b vdy uke men
kadho bufferu.
HOCAK text, ktor vidte v okne Emacsu je vdy as nejakho bufferu.
Niektor buffery nezodpovedaj sborom. Naprklad, buffer pomenovan
"*Buffer List*" nem iadny sbor. Je to buffer, ktor obsahuje zoznam
bufferov, vytvoren pomocou C-x C-b. Buffer nazvan "*Messages*" tie
nezodpoved sboruobsahuje sprvy, ktor sa objavili na spodnom riadku poas
vho sedenia s Emacsom.
>> Napte C-x b *Messages* <Return> a pozrite sa na buffer so sprvami. Potom
napte C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrtenie sa do tohto nvodu.
Ak zmente text jednho sboru a potom vyhadte in sbor,
nespsob to uloenie prvho sboru. Jeho zmeny zostvaj v Emacse
uchovan v jemu zodpovedajcom buffere. Vytvorenie a prava druhho
......@@ -616,12 +647,11 @@ programy a potom sa do Emacsu vr
Emacsu. V tom prpade je obvyklou cestou nvratu zo subshellu do Emacsu
shellov prkaz `exit'.
Chvle pre pouitie C-x C-c nastane, ke sa chystte odhlsi sa zo
Chva pre pouitie C-x C-c nastane vtedy, ke sa chystte odhlsi sa zo
systmu. Sprvne je to tie pri ukonovan Emacsu vyvolanho potovm
programom a rznymi inmi utilitami, pretoe tie nemusia vedie, ako si
poradi s pozastavenm Emacsu. Napriek tomu za normlnych okolnost, pokia
sa nechystte odhlsi, je lepie Emacs pozastavi pomocou C-z ako ho
ukoni.
programom a rznymi inmi utilitami, pretoe tie nemusia vedie, ako si poradi
s pozastavenm Emacsu. Napriek tomu za normlnych okolnost, pokia sa
nechystte odhlsi, je lepie Emacs pozastavi pomocou C-z ako ho ukoni.
Existuje mnoho C-x prkazov. Tu je zoznam tch, ktor ste sa u nauili:
......@@ -629,15 +659,17 @@ Existuje mnoho C-x pr
C-x C-s Uloenie sboru
C-x C-b Zoznam bufferov
C-x C-c Ukonenie Emacsu
C-x 1 Zruenie vetkch okien okrem jednho
C-x u Undo
Pomenovan eXtended prkazy s prkazy, ktor s pouvan ete
menej, alebo prkazy, ktor s pouvan iba v istch mdoch.
Prkladom je prkaz replace-string, ktor globlne nahrad jeden reazec
inm. Ke stlate M-x, vype sa na spodnom riadku obrazovky prompt
M-x a vy by ste mali zada meno prkazu; v tomto prpade
"replace-string". Jednoducho napte "repl s<TAB>" a Emacs nzov dopln.
Skonite zadvanie mena prkazu pomocou <Return>.
Pomenovan eXtended prkazy s prkazy, ktor s pouvan ete menej, alebo
prkazy, ktor s pouvan iba v istch mdoch. Prkladom je prkaz
replace-string, ktor globlne nahrad jeden reazec inm. Ke stlate M-x,
vype sa na spodnom riadku obrazovky prompt M-x a vy by ste mali zada meno
prkazu; v tomto prpade "replace-string". Jednoducho napte "repl s<TAB>"
a Emacs nzov dopln. (<TAB> je klvesa Tab, bene sa nachdza nad klvesou
CapsLock alebo Shift na avom okraji klvesnice.) Skonite zadvanie mena
prkazu pomocou <Return>.
Prkaz replace-string vyaduje dva argumenty -- reazec, ktor m by
nahraden, a reazec, ktor ho m nahradi. Kad argument muste
......@@ -659,7 +691,7 @@ m
periodicky zapisuje "auto save" sbor pre kad sbor, ktor
editujete. Meno auto save sboru m na zaiatku a na konci #;
naprklad ak sa V soubor nazva "hello.c", jeho auto save
sbor sa nazva "#hello.c#". Ak sbor ulote normlnym spsobem,
sbor sa nazva "#hello.c#". Ak sbor ulote normlnym spsobom,
Emacs auto save sbor zmae.
Ak nastane pd systmu, mete svoje pravy obnovi z auto-save
......@@ -673,7 +705,7 @@ obnovenie auto-save d
-------------
Ke Emacs vid, e pete prkazy pomaly, ukazuje Vm ich v spodnej
asti obrazovky v oblasti nazvanej "echo oblast". Echo oblas obsahuje
asti obrazovky v oblasti nazvanej "echo oblas". Echo oblas obsahuje
doln riadok obrazovky.
......@@ -684,7 +716,7 @@ Riadok bezprostredne nad echo oblas
("mode line").
Stavov riadok vrav nieo ako:
2J:** TUTORIAL.sk (Fundamental)--L670--58%----------------
--:** TUTORIAL.sk (Fundamental)--L670--58%----------------
Tento riadok podva uiton informciu o stave Emacsu a texte, ktor
editujete.
......@@ -696,6 +728,9 @@ tu --Top-- a nie --00%--. Ak je koniec textu na obrazovke, je tu
--Bot--. Ak sa dvate na tak mal text, e sa cel vojde na obrazovku,
stavov riadok vrav --All--.
Psmeno L a slice oznauj pozciu inm spsobom, udvaj riadok, na ktorom
sa nachdza kurzor.
Hviezdiky blzko zaiatku znamenaj, e ste text zmenili. Tesne po
vyhadan alebo uloen sboru v tejto asti stavovho riadku nie s iadne
hviezdiky, iba pomlky.
......@@ -718,9 +753,9 @@ vlastne meno extended pr
prepn. Naprklad M-x fundamental-mode je prkaz pre prepnutie sa do
Fundamental mdu.
Ak sa chystt meni slovensk text, ako naprklad tento sbor,
pravdepodobne by ste mali poui Text md.
>> Napte M-x text-mode<Return>.
Ak sa chystt meni normlny text, ako naprklad tento sbor, pravdepodobne by
ste mali poui Text md.
> Napte M-x text-mode <Return>.
Nebojte sa, iadny z prkazov, ktor ste sa nauili, chovanie Emacsu nijako
vznamne nezmen. Mete si ale vimn, e M-f a M-b teraz pracuj
......@@ -771,7 +806,8 @@ numerick
20. znakoch. Potom nastavte okraj sp na 70 optovnm pouitm
C-x f.
Ak spravte zmeny uprostred odstavca, Auto Fill md ho nepreformtuje.
Ak spravte zmeny uprostred odstavca, Auto Fill md ho
nepreformtuje.
Pre preformtovanie odstavca stlate M-q (Meta-q) s kurzorom vntri
odstavca.
......@@ -800,7 +836,7 @@ a
slovo 'kurzor'. Po kadom psmene si vimnite, o sa deje s kurzorom.
Teraz ste vyhadali "kurzor" prv krt.
>> Stlate C-s znova, aby ste nali al vskyt slova "kurzor".
>> Teraz tyri krt stlate <Delete> a pozerajte, ako sa kurzor
>> Teraz tyri krt stlate <Delback> a pozerajte, ako sa kurzor
presva.
>> Stlate <RET> pre ukonenie hadania.
......@@ -817,11 +853,11 @@ nepust
vyhadajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manule
Emacsu radu, ako obs tto "vlastnos".
Ak uprostred inkrementlneho hadania stlate <Delete>, uvidte,
Ak uprostred inkrementlneho hadania stlate <Delback>, uvidte,
e posledn znak v hadanom reazci zmizne a hadanie sa vracia na posledn
miesto hadania. Predpokladajme naprklad, e ste napsali "c", aby ste
nali prv vskyt "k". Ak teraz stlate "u", kurzor sa presunie na
prv vskyt "ku". Teraz stlate <Delete>. To vymae "u" z hadanho
prv vskyt "ku". Teraz stlate <Delback>. To vymae "u" z hadanho
reazca a kurzor sa presunie sp na prv vskyt "k".
Ak uprostred hadania stlate control alebo meta znak (s niekokmi
......@@ -840,7 +876,8 @@ okrem toho,
Jednou z peknch vlastnost Emacsu je to, e me na obrazovke zobrazi
viac okien sasne.
>> Presute kurzor na tento riadok a stlate C-u 0 C-l.
>> Presute kurzor na tento riadok a stlate C-u 0 C-l (to je CONTROL-L, nie
CONTROL-1).
>> Ak stlate C-x 2, obrazovka sa rozdel na dve okn.
Obidve okn zobrazuj tento ttorial. Kurzor zostva na vrchu okna.
......@@ -849,7 +886,6 @@ viac okien s
(Ak nemte skuton klvesu Meta, stlate ESC C-v.)
>> Stlate C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do dolnho okna.
>> Pouite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie.
Pokraujte v tan tchto intrukci v hornom okne.
......@@ -939,7 +975,8 @@ toho pou
Najzkladnej prkaz npovedy je C-h c. Stlate C-h, znak c a klvesov
prkaz; Emacs potom zobraz vemi strun popis prkazu.
>> Stlate C-h c Control-p.
>> Stlate C-h c C-p.
Hlsenie by malo vyzera asi takto
C-p runs the command previous-line
......@@ -955,7 +992,7 @@ kl
Na zskanie viac informci o prkaze pouite namiesto C-h c C-h k.
>> Stlate C-h k Control-p.
>> Stlate C-h k C-p.
To zobraz dokumentciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne. Ak
vstup pretate, stlate C-x 1, aby ste sa textu npovedy zbavili.
......@@ -992,9 +1029,9 @@ zodpovedaj
>> Stlate C-x 1 pre zmazanie okna s npovedou.
C-h i tanie on-line manulov (tie Info). Tento prkaz
Vs prepne do pecilneho buffera s nzvom `*info*',
Vs prepne do pecilneho buffera s nzvom `*info*',
v ktorom mete ta on-line manuly pre balky
intalovan na vaom systme. Ak stlate m emacs <Return>,
intalovan na vaom systme. Ak stlate m emacs <Return>,
mete si naprklad preta manul k Emacsu. Ak ste
doteraz nikdy nepouvali Info, stlate ? a Emacs vm
predstav hlavn monosti mdu pre Info. Ak toto
......@@ -1002,6 +1039,27 @@ zodpovedaj
manul Emacsu ako svoju primrnu dokumentciu.
* VIAC VLASTNOST
-----------------
Na to, aby ste sa nauili viac o Emacse, pretajte si jeho manul, bu ako
knihu alebo on-line vo formte Info (pouite Help menu alebo stlate F10 h r).
Dve vlastnosti, ktor sa vm mu pi, je dopanie, ktor etr psanie a
dired, ktor zjednoduuje prcu so sbormi.
Dopanie je na vyvarovanie sa zbytonho psania. Naprklad, ke sa chcete
dosta do bufferu *Messages*, mete napsa C-x b *M<Tab> a Emacs dopln
zvyok mena bufferu, a potia, pokia ho doke zisti z toho, o ste u
napsali. Dopanie je popsan v Info verzii manulu Emacsu, v kapitole
nazvanej "Completion".
Dired vm dovouje zobrazi zoznam sborov v adresri (a volitene jeho
podadresroch), presva, upravova, premenovva, maza a in manipulova so
sbormi. Dired je popsan v Info verzii manulu Emacsu, v kapitole nazvanej
"Dired".
Manul tie popisuje vea inch vlastnost Emacsu.
* ZVER
-------
......@@ -1017,7 +1075,7 @@ ak naraz
KOPROVANIE
-----------
Tento ttorial vychdza z dllhej rady emacsovch ttorialov zaatej
Tento ttorial vychdza z dlhej rady emacsovch ttorialov zaatej
ttorialom napsanm Stuartom Cracraftom pre pvodn Emacs.
Tto verzia ttorialu je, podobne ako GNU Emacs, chrnen copyrightom
......
Markdown is supported
0% or .
You are about to add 0 people to the discussion. Proceed with caution.
Finish editing this message first!
Please register or to comment